Helen Toth.

Dychtím po jedinom: mať možnosť stať sa lesom. Stať sa stromami, byť naraz tisíckami stromov a dýchať prostredníctvom tenkých, husto popretkávaných vlákien podhubia a zažiť, získať skúsenosť lesa. Sebecká túžba prevtelenia sa do prírody s možnosťou ponechať si ľudskú myseľ. Napriek tomu, že sme fyzicky prítomní v lese, predsa zostávame iba jeho vonkajším pozorovateľom. Hoci dýchame naraz ten istý vzduch, nedeje sa to rovnakým spôsobom. Les totiž nenaberá vzduch do pľúc ako my, on dýcha cez všetky končeky konárov, cez všetky listy a rastliny, každou čiastočkou pôdy. Možno by sme to dokázali pocítiť, keby sme aspoň na chvíľu dokázali dýchať naraz celým telom, cez kolená, cez prsty na nohách, cez uši a cez mihalníc. Les sa radikálne líši od sfér, v ktorých sa pohybujeme. Ľudské zákony pre prírodu nemajú platnosť a naše telo netvorí súčasť lesa –  tým mám na mysli fakt, že príroda ľudský zásah, ľudské bytie nepotrebuje ku svojej existencii – sme len návštevníkmi a my sme tí, ktorý les potrebujú.
“Vyčistené” lesné prostredie mi poskytuje neobmedzené prostriedky k vyjadreniu mojich konkrétnych myšlienok. Les je vyčistený od ľudí, od áut, od svetského zla, nikto do môjho bezpečného lesa nemôže vstúpiť. Nikto tam nebude rúbať stromy a žiadne zvieratko neuhynie. Je to z mojej strany akýsi sebecký ochranný mechanizmus, vytváranie nedotknuteľného prostredia, aj keď len na plátne. Zobrazujem väčšinou ihličnaté stromy, stromy bez koruny, a bez listov. Dôvod je prostý: pripadajú mi nesmierne krásne. Choré, oslabené, vypadnuté stromy sú človekom ignorované, ale tiež patria do lesa a ich inakosť v sebe nesie dramatickosť a so svojou vizuálnou odlišnosťou priamo vyzývajú, aby sme si ich všímali. Pokúšam sa vytvárať vlastnú prírodu, ktorou môžem manipulovať len ja a kde platia len moje zákony a pravidlá. Ide o bezpečné miesto, dosť bezpečné na to aby som tam mohla odkryť vlastné neistoty. Moja fascinácia lesom nevedie k vernému preneseniu videnej skutočnosti na plátno, ale k vyvolaniu predstáv, dojmov a najmä túžby stať sa lesom.