July Haluzová

Od roku 2010 sa autorka vplyvom najväčšieho a najdrahšieho predaného obrazu (4×5 m, Grand hotel Kempinski High Tatras) vo veľkom venovala maľbe na zákazku s motívmi stromov a kvetov vo výrazných štruktúrach a tónoch farieb, ktoré sa vďaka príjemnej vizualite rýchlo dostali do povedomia a spustili vlnu objednávok. Vplyvom veľkého dopytu sa tieto kvety stali pre Julku „typické“. Postupom času sa tieto kvety dostávajú aj do autorskej tvorby a July Haluzová pokračuje v tvorbe spájaním týchto dvoch protichodných programov. Dve odlišujúce sa tendencie v maľbe bojujú o dominanciu ako v maľbe tak aj v živote autorky. Hoci sa teší, že spôsobujú radosť a šťastie, istým spôsobom sa stali  jej “prekliatím”. Toto „prekliatie“ naďalej komentuje komickou formou, lúky a kvetiny sú doslova všade, kvety na nás vyprsknú z kornútku od zmrzliny (Ice Passion, 2019) alebo nájdeme ich po otvorení konzervy…

Myšlienka umiestňovania postáv a predmetov vo vyprázdnenom neurčitom prostredí vznikala už počas štúdia. Od roku 2012 túto tému Júlia ďalej rozvíjala v cykluse 4 Živly, kde sú postavy vystavené vlastnostiam im neprirodzeného živlu a prostredia.V tomto období vznikali často opakujúce sa motívy až autorské symboly (balóny, dáždniky, ryby, prasiatka, lietadlá), ktoré sa stali pre Júliu typické a nechýbajú ani v najnovšej sérii Out of Blue, v ktorej naďalej pracuje aj s odkazom na 4 živly – oheň voda, vzduch, zem.

Ústredné témy aktuálnej série buduje na princípoch naratívnych príbehov na abstraktnom pozadí, ktoré je často krát v priamom kontakte alebo zasahuje do miniatúrnych postáv a príbehov. Vzniká priestor pre novú tvorivú fázu, úplne oprostenú od starého príbehu kvetín. Naratívne gestá a postavy opúšťajú svoje kvetinové prostredie a ich pôdou pôsobenia sa stáva abstraktný priestor. Vzniká kombinácia výraznej maľby farebných štruktúr v protiklade k dôkladnej a precízne konštruovanej výstavbe obrazu. Svojou originálnou intervenciou z neho postavy vytvárajú dynamické, vtipné a hravé príbehy.

Práce Júlie Haluzovej dokážu živo, priamo a naliehavo prehovoriť, vďaka autorkinej vzácnej vlastnosti nenútene spracovávať námety a predmety z bežného a spoločenského života s jej vlastnou prirodzenosťou a hravosťou. Tento autorkin osobný dar v kombinácii s bravúrnou maľbou prináša výsledok ktorý v divákovi vyvoláva priaznivé pocity a pozornosť.

„Baví mě takové ty bežné banality života, myslím, že práve v nich je krása.“

Julka maľuje kódom jej života, námety prichádzajú z aktuálnych zdrojov a podnetov, s ktorými sa Júlia stretáva počas bežného dňa, či už osobne alebo sprostredkovane cez média, internet, tlač.  Na tomto samotnom fakte nie je v informačnom veku nič zaujímavé. To, čo Julku vymedzuje, je spôsob, akým s týmito podnetmi osobito pracuje a ďalej ich významovo spracováva. Dôležitým významovým pojítkom je aktuálne vplyv filozofických kníh, antickou mytológiou a duchovných zdrojov, ktorý divák môže nájsť vo forme nenápadných vrytých odkazov. Práve oni sú jednou z možností prístupov k interpretácii príbehov odohrávajúcich sa na plátne. Neoddeliteľnou súčasťou diel sú výstižné názvy, ktoré podstatu obrazu vyjadria v zopár úderných slovách. How big is your fear, Why is she still in your head, čiVšetko nestačí…, sú metaforou ľudských vlastností, na ktoré sa maliarka díva s iróniou. Rôznymi vyobrazeniami referuje divákovi o rôznych fenoménoch tejto doby, o pýche a bohatstve, o ľudskej mysli, o predsudkoch, ľudskom osude, rodovej rovnosti a láske.Tieto viacznačné vzťahy a metafory sú základom Julkinho maliarského programu, ktorý naďalej rozvíja.

Príjemným oživením je diptych obrazov Beauty never dies I. a II a séria Trofeje, kde sa s nadhľadom, pre niektorých so štipkou irónie, venuje téme pominuteľnosti, ktorú povznáša do vizuálne príjemnej a vtipnej podoby. 

(Mgr. Zuzana Danková)