KRISTÍNA MÉSÁROŠ: VECI NEVÍDANÉ
Kurátor výstavy: Zuzana Danková
Trvanie výstavy: 17.1. – 24.2.2019
DOT. Contemporary Art Gallery
Lazaretská 13, Bratislava
Výstava „ Veci Nevídané“ vznikla spontánne z nutnosti dopovedať príbeh autorky, načrtnutý začiatkom Novembra.
V tvojich obrazoch sa neustále vraciaš k prerosprávaniu nových a nových príbehov prostredníctvom vlast- ného znakového systému. Ktoré z týchto „objektov“ sa stali pre teba už neoddeliteľnou súčasťou, akýmsi podpisom?
Intuitívne sa dlhodobo v tvorbe už niekoľko rokov prinavraciam k svojim akýmsi hrdinom. Figúram, dejom, činnostiam, ktoré sa so mnou “vlečú” a sprevádzajú ma životom. Či už sú to lovci, zberači, hrdi- novia, svetlonosi, mágovia alebo krajina, ktorá je stálou mojou súčasťou. Keď vyčerpám svojich hrdinov, krajina ma zase vráti do deja. Nájdem si presne to, čo potrebujem vidieť či prežiť. Ten proces maľby je pre mňa naozaj zážitok.
Na poslednej výstave u nás v DOT. si otvorila tému „volaviek“. Je to pre teba stále aktuálna téma? Čím to je, že sa tvoje diela tak často dotýkajú témy vody?
Veľmi rada pracujem s určitou formou znaku, ako je napríklad volavka či bieli vtáci, ktorí mi dávajú do obrazu jasné posolstvo. Vypovedajú o krehkosti, zraniteľnosti či o potrebe ochrany ženy, dieťaťa, či života. Je to pre mňa symbolika, ktorá ma vie usmerniť a držať v téme. Potom to celé dáva zmysel a obrazy vzni- kajú ako akási potreba.
Áno, voda bola často súčasťou mojej tvorby, ale už sa uzemňujem… Bol to pre mňa pekný moment zrkadlenia a skutočnosť dvojitého sveta. Vodná hladina znesie všetko, je ako zrkadlo a pod hladinou je úplne iný svet. Je to pekná predstava a taktiež mám rada vodu ako živel. Je fascinujúca, dravá a zároveň pokojná.
Tvoje obrazy skrývajú množstvo významov a odkazov, a teda nieje na prvý pohľad jasné aké prepojenie je medzi nimi. Je tam dejová alebo obsahová línia, ktorá tieto obrazy prepája?
Nejde o to, aby obraz dával hneď zmysel. Niekedy stačí emócia, ktorú divák z obrazu vycíti alebo mu pripomenie niečo z vlastného života.U mňa napríklad mozaika vznikla úplne náhodne. Inšpiroval ma dom z detstva – spomienky na dedinu, kde som vyrastala – bol na rohu pri lese. Je to spomienka, čo je dávna a ten dom sa vôbec nezmenil. Čas, ktorý ostáva stály tým, že sa mení.
Mozaika odpovedala na situácie, ktoré som práve prežívala… bol to oporný bod a istota, ktorú som mohla formovať do svojho sveta. Mám veľmi rada možnosti, ktoré mi maľba ponúka, je to veľké šťastie, že ju mám.
Kristína Mésároš (*1981)
vyštudovala grafiku v ateliéri Vojtěcha Kolenčíka na Bratislavskej VŠVU. Patrí ku výraznému prúdu súčas- ných mladých maliarov, ktorých tvorba sa rozvíja silným nezávislým autentickým výrazom. Kristína, ako vyučená grafička si cestu k maľbe nachádzala sama. Jej inšpiráciou sú exotické miesta ďalekých krajín, historické fotografie alebo fotografie zachytávajúce banality bežného života.
Výstavu podporil Fond na podporu umenia.
