Jan Vytiska (1985), absolvent Katedry intermédií Ostravskej univerzity, narodený v Prahe, dlhodobo rozvíjal svoj unikátny maliarsko-ilustratívny vizuálny jazyk, ktorému dominovali divoké kolážovité kompozície. Spájal v nich surreálne výjavy ovplyvnené mytológiou, povesťami či vlastnými fantáziami. Hravá, miestami až šialená estetika plná príjemných zvráteností, množstva detailov či zveličovania – to všetko upútavalo našu pozornosť. Od leta 2016 však kontinuálne rozvíja novú sériu obrazov, ktorá výrazne odbočuje od toho, na čo sme boli zvyknutí. Okrem formálnych či ideových noviniek je významná celková zmena nálady a atmosféry diel. Vytiskove najnovšie panoramatické plátna sú samotárske. Vyžaruje z nich melanchólia, značné sú dozvuky existencializmu a symbolizmu či odvolávanie sa na tradičné prvky romantizmu. Ústredným motívom sú neznáme mužské figúry, ktoré stavia do divokých prírodných scenérií. Neprezrádzajú o sebe veľa, nekomunikujú ani žiaden sexuálny náboj, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú to prísne, jednoduché a vnútorne zraniteľné osobnosti, ktoré potichu prežívajú svoj životný príbeh. Dej okolo nich je výrazne spomalený, ich pokožka je chorobne bledá, celkový kolorit je tlmený. Týchto hrdinov na okraji spoločnosti nezaujíma, čo bude zajtra, a nás ako divákov nezaujíma ani ich minulosť. Znepokojujú nás však svojím vnútorným napätím, kontrastujúcim s vonkajším pokojom.
