Uhol pohľadu – Kvassay, Rötlingová, Šušovicová

DOT-Gallery-pozvanka
Uhol pohľadu
Ivana Kassay, Martina Rӧtlingová a Nikola Šušovicová Kurátorka: Nina Vidovencová
Trvanie výstavy: 15.8 – 9.9. 2018
Výstava prepája tvorbu troch maliarok, Ivany Kassay, Martiny Rötlingovej a Nikoly Šušovicovej, ktorých spoloč- ným znakom je princíp deformácie a práca s priestorovou ilúziou v hraniciach média maľby. Aplikujú iluzívny
a realistický maliarsky prístup s diferentnou škálou možných formálnych a ideových interakcií v oblasti aktuálnej vizuálnej kultúry, skúmania okolia a pamäte. Zmena uhlu videnia je pre autorky na výstave v DOT. Contemporary Art Gallery strategickým nástrojom hľadania nových možností individuálneho umeleckého vyjadrovania a mo- mentom, ktorý im umožňuje pracovať s ďalším rozmerom média maľby.
Výtvarný program Ivany Kvassay (1992), absolventky ateliéru + – XXI na VŠVU, sa zameriava na individuálnu pa- mäť a manipuláciu nielen s predlohou, ale aj so samotným formátom diela, už pri naťahovaní plátna na rám. Prispôsobením plátna k danej abnormálnej predlohe umocňuje samotný pocit aktu krčenia, ktorý je pre ňu ne- vyhnutný. Maľbu realizovanú technikou air brushu využíva ako záznamník na zhmotnenie dôležitých momentov
z detstva, s cieľom poskladania súvislého príbehu zo spomienkových fragmentov. Analyzovaním svojho maliar- skeho pohľadu a videnia ako takého, v realistickom rukopise priznáva prácu s fotografickým materiálom ako predlohou, ktorý pochádza z jej súkromného archívu. Z jej uhla pohľadu vytvára v istom slova zmysle reinkarná- ciu zahmlených momentov z jej života, ktoré nie vždy dávajú jasný dej ani jej samotnej, ale sú pre ňu veľmi dôle- žité.
Nazeranie na svet z pohľadu zvieracej ríše, vytvorila študentka maľby z ateliéru + – XXI na VŠVU Nikola Šušovico- vá (1994). Séria pásov tvarovaných do kruhovitého formátu takmer uzavretých diorám, reprezentuje každodenný čiastkový pohľad holuba na okolitý svet. Vytvoreniu prác predchádzala podrobná štúdia zameraná na skúmanie videnia a vnímania okolia z pohľadu mestských operencov a inšpirácia z diorám v Slovenskom prírodovednom múzeu. Experimentovaním a analytickým postupom iluzívnosti dosiahla maľbu, v prípade ktorej je potrebná inte- rakcia diváka s dielom. Netradičným inštalovaním plátien do priestoru galérie núti diváka k vstúpeniu do medze- rou vymedzenej sekcie, skrz ktorú je možné sledovať výslednú scenériu a aj maľbu samotnú.
Martina Rötlingová (1987), absolventka ateliéru prof. Stanislava Balka na Akadémií umení v Banskej Bystrici, vo svojej tvorbe zachováva klasický formát maliarskeho plátna so silnou realistickou prezenciou pokrčeného papie- ra, ilustrujúceho rôzne prvky popkultúry. Tendencie narúšania ženských figúr znázorňujúcich ideál krásy súčasnej doby sú prevedené hyperrealistickým rukopisom v monochrómnej olejomaľbe. Deformáciou a teda stvárnením akéhosi “glitch alikeového“ vzhľadu ženského portrétu, kriticky reflektuje dnešnú postdigitálnu dobu. Poškodzo- vanie stránok magazínov nám z jej pohľadu predstavuje narušené fragmenty ženského tela, ktoré sú zvyčajne skrz dnešné médiá pravidelne glorifikované a retušované.
Apropriáciou technologických postupov deformácie, zmenou nazerania a priznaním práce s predlohou stelesňu- jú maliarky rôzne štádia práce s priestorom v maľbe. Každá z nich individuálne spracováva a pretvára či už formát predlohy alebo samotného plátna, pričom využívajú svoj vlastný rukopis, vo väčšine prípadov realistického cha- rakteru. Spoločne tak ponúkajú svoj vlastný uhol pohľadu v rozmedzí média maľby, čím jasne popisujú kľúčový aspekt pri čítaní koncepcie výstavy.