Dominika Kováčiková & Martin Kačmarek / Where Soil Meets Body

Dominika Kováčiková & Martin Kačmarek
Where Soil Meets Body
kurátor výstavy: Michal Stolárik
vernisáž: 8. 9. 2021
trvanie výstavy: 9. 9. – 17. 10. 2021
*Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
——
Where Soil Meets Body
Dominika Kováčiková & Martin Kačmarek
Výstavný projekt Where Soil Meets Body prepája dva maliarske svety predstaviteľky a predstaviteľa najmladšej generácie domáceho figurálneho maliarstva Dominiky Kováčikovej a Martina Kačmareka. Ich individuálne práce sú do veľkej miery formálne a technologicky či tematicky odlišné. Napriek tomu je však lákavé spojiť ich do jednej výstavy. Do veľkej miery to súvisí s faktom, že okrem spoločného času v súkromí či zdieľania ideí a konverzácií v ateliéri ich spája aj záujem o súčasnú podobu figuratívnej maľby. Obaja však pritom kladú dôraz na aktívne formovanie už do veľkej miery rozvinutých vlastných autorských programov. A hoci je ich umelecká kariéra na začiatku, ich vízia presviedča a udržiava nás v očakávaní každého ďalšieho obrazu.
Hrdinovia a hrdinky z ich monumentálnych plátien sú charakteristicky preexponované – neforemné postavy, výrazné tváre, krivky, tvary či robustné telá pripomínajú modernistické figúry kombinované s absurdnosťou surrealizmu. Prirodzenou stratou záujmu o fyzickú dokonalosť a realistickým zobrazovaním reagujú na aktuálne tendencie novej figurácie, otvorenej deformatívnym tendenciám aj prirodzenosti, ktorá cielene vybočuje z realistického zobrazovania a ideálov krásy. Nezabúdajú pritom ani na zohľadnenie súčasnej estetickej normy či diskusiu o objektivizácii tiel.
Autorka aj autor pristupujú k tvorbe obrazov podobne, pričom celý naratív budujú formou figurálnych a portrétnych zobrazení, ktoré presvedčivo vkladajú do prvých plánov. Mäkké telá zaberajúce väčšinu farebne výrazných obrazových plôch dopĺňajú symbolikou drobných detailov (napr. postava ochutnávajúca pšeničný klas, pokojná srnka na DIY traktore, náhrdelník s nápisom Daddy’s girl, všade prítomné mäkké textílie) či subtílnymi emóciami (drobné slzy a úškrny), ktoré ďalej posúvajú zážitok z už i tak expanzívnych výjavov.
Názov projektu, ktorý parafrázuje populárny text americkej indie-rockovej skupiny Death Cab for Cutie, načrtáva koncepciu výstavného spojenia Kováčikovej olejomalieb a airbrushov Kačmareka. Zatiaľ čo Kováčiková pracuje výlučne so ženskými postavami na prahu dospelosti, mužský protagonisti v Kačmarekových dielach (primárne z rurálneho prostredia) už našli svoje miesto a postavenie na svete. Spojenie týchto dvoch na prvý pohľad odlišných línií ponúka aktualizované možnosti nazerania na mužsko-ženské svety, v ktorých sa prirodzene miešajú intímne a vážne témy s humorom, absurdnosťou a banalitou bežných dní.
Pôda
Martin Kačmarek (*1996, Spišská Nová Ves) je v bakalárskom ročníku v ateliéri STARTUP na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Primárne sa venuje airbrushovej maľbe, ktorú kombinuje s akrylom či olejom. Fascinujú ho tvary, farby a textúry, pričom do veľkej miery zohľadňuje aj princíp náhody. V sérií najnovších obrazov sa odklonil od inšpirácie z digitálneho prostredia a počítačových hier a postupne prešiel k svojim prirodzeným fascináciám zo sveta poľnohospodárstva, resp. DIY kultúry. Kačmarekove monumentálne obrazy charakterizuje uvoľnený maliarsky rukopis, ktorý potláča bežné estetické normy. Neforemné telá a absurdné portréty fiktívnych farmárov sú výsledkom plochých tvarov a jednoduchého tieňovania s prímesou humoru, satiry, irónie či surrealistického budovania obrazového naratívu.
Telo
Dominika Kováčiková (*1996, Dolný Kubín) absolvovala bakalárske štúdium v Ateliéri grafiky a vizuálnej tvorby na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a v magisterskom štúdiu bude pokračovať už v čisto maliarskom ateliéri STARTUP pod vedením Jána Triašku. Autorka vo svojich olejomaľbách zobrazuje figurálne a portrétne (miestami aj autoportrétne) výjavy, formou ktorých rozvíja široké spektrum tém súvisiacich so svetom mladých žien. Jej hrdinky zažívali v minulosti problémy s príjmom potravy, vlastným výzorom, so sexualitou či so sexuálnym obťažovaním. Postupne však dospievajú a na svet nazerajú s väčším sebavedomím, šíria osvetu body positivity a v mužskom svete sa prejavujú emancipovanejšie. Jednotlivé diela často komunikujú prežité traumy. Napriek tomu im však nechýba veľké množstvo nadhľadu ani irónie, k čomu do veľkej miery prispieva výrazný kolorit a maliarska forma miestami hraničiaca až s gýčom.
Michal Stolárik