Julius Reichel & Martin Skalický / Inside the Moshpit

Vitajte v mošpite! V priestore pod pódiom, kde sa spotené telá zrážajú v šialenom tempe a chaos má vlastnú logiku. Moshpit je kotol nespútanej energie – pre niekoho extrémne nebezpečná zóna, pre iného čistá radosť zo slobodných emócií a spolupatričnosti. Výstava Inside the Moshpit nás vrhá z vysokého pódia umenia dolu do dynamického sveta každodennosti zahlteného informáciami, vnemami, obrazmi, politickými kauzami, názormi a protinázormi, ktoré sa točia ako derviši vo večnom tanci vzniku a zániku. 

V strede tohto kotla pogujú dvaja výrazní českí vizuálni umelci, maliar Julius Reichel a sochár Martin Skalický, ktorí pracujú s tradičnými médiami netradičným spôsobom. Ich diela sa líšia formou aj gestom, no spája ich naliehavosť a schopnosť reagovať na súčasnosť bez moralizovania. Zdanlivo nesúrodé práce tu vytvárajú jeden rytmus – ako v mošpite, kde každý pohyb jednotlivca ovplyvňuje celok. Autorov prepája napríklad aj socha, ktorú Skalický vytvoril špeciálne pre túto výstavu ako poctu Reichelovi. 

Julius Reichel vo svojej tvorbe vychádza z estetiky graffiti, street artu a vizuálneho smogu digitálnej doby. Jeho expresívne farebné a hravé obrazy sú podomácky vyrobeným pretlakom z balastu informácií, kokteilom high & low kultúry, chaosom obsesívne vypĺňajúcim každý centimeter priestoru recyklovanými znakmi, mémami a narážkami na banality reality. Automobil ako symbol slobody aj ekologického kolapsu, dolár z hadov ako nekonečný kolobeh chamtivosti či budova, ktorá je zároveň školou aj väzením – Reichel skladá vizuálne koláže, v ktorých sa pôvodné významy rozplývajú a menia na hieroglyfy súčasnosti. Horror vacui tu nie je len formálnou stratégiou, ale realistickým odrazom a metaforickým obrazom sveta, ktorý sa bojí prázdna a ticha. 

Martin Skalický sa dlhodobo venuje figurálnemu sochárstvu experimentujúc s materiálmi (textil) alebo technikami (fotografia). Na výstave prezentuje sochy a  reliéfy, v ktorých skúma vzťahy medzi minulosťou a súčasnosťou, prepája v nich telo s pamäťou a otvára otázky autorstva a hodnoty umenia. Sochy vznikajú spojením fotografie, projekcie a manuálnej konštrukcie ako hybrid medzi obrazom a objektom, realitou a imagináciou. Reliéfy sú transformáciou čiernobielej fotografie do priestoru pomocou optických vzťahov svetla a tieňa. Časť diel reflektuje aktuálnu spoločenskú a politickú situáciu na Slovensku, kde žije polovica jeho rodiny z matkinej strany: socha Renesanční variace cez známu kauzu Donatellovej busty hovorí o deštrukčnom vplyve politickej moci na autenticitu umenia; Polibek zobrazuje dvoch mužov v prirodzenom a neokázalom geste intímnej blízkosti (bude z toho ďalší škandál?); reliéf prestrelenej a zakrvavenej košele s názvom Forenzní důkaz odkazuje na udalosti ako vražda novinára či atentát na premiéra a dotýka sa témy násilia a vzťahu obete, páchateľa a spoločnosti. Československá linka sa objavuje v sarkastickom vsadení slovenského komunistického prezidenta Gustáva Husáka do českej barokovej monštrancie a v prepojení záporáckeho Bratrstva kočičí pracky z Rýchlych šípov so slovenskými medveďmi. Iné diela prehovárajú o univerzálnejších témach: Lucy vracia pohľad k „bodu nula“ našej evolúcie a pripomína nám jednotu ľudskej rodiny cez spoločných predkov; Madonna aktualizuje archetyp materstva, ochrany a starostlivosti v čase kríz. 

Inside the Moshpit nie je únikom z chaosu, ale skokom priamo do jeho stredu. Do miesta mimo priestoru a času, v ktorom vzniká napätie, ale aj nečakané prepojenia. Wall of death vás očakáva! Pridáte sa k Reichelovi a Skalickému alebo uhnete?   

Omar Mirza