Ivana Mojšová / Let It Grow

Maliarka Ivana Mojšová predstavuje, na najnovšej bratislavskej výstave s názvom “Let it grow”, pokračovanie svojho individuálneho umeleckého výskumu, v ktorom sa sústreďuje na problematiky rodových a zobrazovacích stereotypov, a to jednak vo formálnej rovine, kde experimentuje s polaritami tradičnej zobrazujúcej maľby, s prvkami historickej maľby, verzus výsostne súčasná autonómna výstavba maliarskeho obrazu spresahmi do abstrakcie. Aj v rámci maliarskych motívov Mojšová kontinuálne vyzýva stereotypy a archetypy, buduje latentne znepokojivé ne/realistické situácie. Jej práca tematizuje ženskú identitu, telo, sexualitu, vieru a kultúrne symboly spôsobom, ktorý prekračuje individuálnu skúsenosť. Názov výstavy “Let it grow” je idiomom názvu hlavného obrazu tejto kolekcie “Let it burn” a v symbolickej rovine možno poukazuje na obrat/obrad od ničenia k tvoreniu. Slovami autorky: “Účelom je akoby prepísať význam frázy slovom grow, že problém nás “prerastá” a my sa iba nečinne prizeráme, alebo že samotný rast/akt spálenia môže do budúcna priniesť nové výzvy.” 

Mojšová vo svojej tvorbe viacnásobne kóduje a stavia proti sebe tradičné vs. súčasné, realistické vs. fantazijné, rutinné vs. nadindividuálne. V rámci svojich tém, ktoré sa javia navonok zdanlivo ľahko čitateľné (vzhľadom na použité realistické zobrazovanie), ale vo vnútri zložité a prepletené, vizuálne premýšľa aj o fenoméne ženskej krásy. Krása v jej podaní je chladná, bez viditeľných emócií, obrazy sú plné symboliky, odkazov na mužsko-ženský svet a alchýmiu medziľudských vzťahov. Jej tvorba je nateraz pevne ukotvená v teréne klasického obrazového naratívu. Jeho nositeľkou je hlavná postava – často nahá ženská figúra, alebo skupina postáv, ktoré zotrvávajú a konajú v známom, iba trochu významovo vyosenom prostredí. Známky postdigitálnej poetiky by sme mohli hľadať len niekde v kolážovitej výstavbe obrazu. Maliarka volí spôsob zobrazenia, ktorý drží v neurčitom napätí aj problematiku deobjektivizácie ženského tela. Mnohé súčasné maliarky reagujú na historickú tradíciu, kde bolo ženské telo objektom mužského pohľadu (male gaze). Ich cieľom je preformulovať túto optiku a ponúknuť nový, subjektívny alebo kritický pohľad na spoločensky idealizovanú normu a podobu telesnosti – kde sú “dokonalé telá” podsúvané ako norma bez ohľadu na diverzitu. Ženské telo je komplexné, mnohovrstevné a politické. Už nie je len plátnom túžby, ale nástrojom výpovede, nosičom osobného príbehu, traumy či skúsenosti. Súčasná maľba nám ponúka nielen nové obrazy ženskosti, ale aj nové spôsoby, ako o tele a identite premýšľať.  

V súvislosti s maliarskou tvorbou Ivany Mojšovej je relevantné aj uvažovanie o aktuálnom príklone svetovej maľby (a vizuálnej kultúry všeobecne) k podobám novej mytológie. Nová mytológia v umení je spôsob, ako súčasní umelci reagujú na komplexnosť a neprehľadnosť sveta. Využívajú známe naratívne vzorce a symboly, ale aktualizujú ich podľa súčasných kultúrnych, ekologických a technologických výziev. Tento trend zároveň ukazuje túžbu po transcendencii, zmysle a spiritualite v postsekulárnej dobe. Umelecké diela voľne reinterpretujú archetypy a pracujú so známymi mytologickými postavami, symbolmi alebo štruktúrami, ktoré ale zasadzujú ich do nových súvislostí – napr. digitálnych, transhumanistických alebo ekologických. Vzhľadom na dominanciu technológií, umelej inteligencie, internetu, sociálnych sietí a klimatickej krízy sa vytvárajú nové postavy a príbehy. Ivana Mojšová nám ponúka svoju mytologickú matricu, do ktorej môžeme vložiť vlastné obrazy, otázky a bolesti. V priestore medzi telom a symbolom tak vzniká rituál, v ktorom sme všetci aktérmi – bez istoty, kto je lovec a kto je korisť.