Tvorba Jana Rybníčka dlhodobo osciluje medzi realitou a snovým, archetypálnym priestorom. Jeho postavy nie sú portrétmi konkrétnych ľudí, ale univerzálnymi ľudskými bytosťami, ktorých ukotvenie v čase a priestore je zámerne nejednoznačné. Často pôsobia ako stelesnenia vnútorných stavov, snových obrazov či mytologických príbehov. Neurčitosť a otvorenosť jeho figúr umožňuje divákovi vkladať do nich vlastné asociácie, spomienky a emócie.
V minulých cykloch, napríklad pri spoločnej výstave s Laurou Limbourg, sa objavovala výrazná surrealistická snovosť a schopnosť vytvárať nové reality skladaním fragmentov skutočnosti. Táto intuitívna, asociatívna metóda, založená na prelínaní vrstiev, materiálov a významov, je prítomná aj v jeho aktuálnej tvorbe, hoci nadobúda nový, osobnejší charakter.
Séria Mezi námi rozvíja tému intimity, tajomstva a jemných bariér medzi ľuďmi. Rybníček pracuje s figurálnymi kompozíciami, v ktorých využíva prázdne miesta, výrezy a priehľady ako kompozičné nástroje. Tieto „otvory“ v obraze fungujú ako vizuálne aj významové pauzy – rovnako dôležité ako zobrazené motívy. Motív závesu či záclony, ktorý sa v niektorých dielach objavuje, odhaľuje scénu len čiastočne, čím vytvára napätie a pocit nedopovedanosti. Dôležitú úlohu zohráva aj materiál – plstený podklad v niektorých prácach prináša mäkkú, tapiserijnú textúru, ktorá kontrastuje s ostrými líniami figúr a otvára nové vizuálne roviny. Vrstvenie a kombinovanie materiálov posilňuje zmyslový rozmer diel a pozýva diváka nielen k vizuálnemu, ale aj takmer haptickému zážitku.
Výstava Mezi námi je tak pozvaním k vstupu do priestoru, kde sa realita prelína so snom, odhalené so skrytým, a kde dialóg medzi dielom a divákom vzniká práve v tej medzere – medzi nami.