Vernisáž výstavy: 22. 5. 2025 o 18.00
Trvanie výstavy: 23. 5. – 21. 6. 2025
Kurátorka: Nina Gažovičová
DOT. Contemporary / Jurkovičova tepláreň, Bottova 1 / Bratislava
Tak odmalička točím to isté, v cykloch, stále vedomejšie a v podstate veselšie a aktívnejšie.
….že nič mi nevadí, môžu ma naivnú kosiť/rúbať a korene to neovplyvní. Zas vyrastiem. A len tak sa dá rásť
naplno a v dôvere a bezpečí. Niekedy som si myslela, že odmietanie ma zabije, ale ono ani nie.
Tvorba Jarmily Sabovej Džuppovej – nemá zmysel ju definovať iným doplňujúcim prívlastkom – predstavuje živý organizmus – neustále sa vyvíjajúci a v sebe a zo seba narastajúci vizuálno-naratívny systém, ktorý je najmä fascinujúcim dokumentom jedného ženského príbehu. Okrem každodenného vyrovnávania sa životom, pojednáva o rvalej túžbe po láske, jej neustálom hľadaní a viere v existenciu niekoho druhého, kto by „dokonalo“ doplnil, scelil naše nespokojné tápajúce ja. Opakovane a otvorene hovorí o potrebe prítomnosti „tej“ druhej osoby v našich životoch (Anima, Animus). Na povrch aktuálnych diel však presakuje aj sexualita.
Behanie či otužovanie autorky sa ukazuje ako drastický útok na hranice vlastnej telesnosti, cez ktorý možno vedie cesta k chvíľkovému (duchovnému) upokojeniu či uspokojeniu. Zdanlivo vylučujúca sa protikladnosť kresťanskej ikonografie a sveta ezoteriky (tarot, horoskopy, numerológia, pohanské či indiánske mýty…) je charakteristická pre Sabovej uvažovanie. So symbolmi narába s mimovoľne, syntetizuje ich bez predsudkov (vlastne podobne ako dejiny umenia) – vytvára vlastný jazyk, postavený na úlomkoch jednotlivých systémov. Aj
preto o dobrých a zlých silách, ale nie len tých okolo nás, ale najmä tých vnútorných, našich vlastných dokáže hovoriť s porozumením a bez hodnotiacich súdov. Autorka cez svoje diela – priamo pred našimi očami dospieva, starne? – rastie… Hoci sa neraz cíti prehliadaná, či neviditeľná, práve táto pozícia jej umožňuje slobodne rozvíjať vlastnú mimoriadnu osobitú poetiku, prostredníctvom ktorej nám všetkým, ale verím, že aj sama sebe dopriava hlboké ľudské porozumenie.
Lebo Andrejkov tréner na tréningu sa vytrvalo pýta, aké je to umenie, že v ktorom šuflíku som uložená, tak
som sa zamyslela, že určite po všetkých stránkach je to veľmi naivné…. Ale v naivnom je zrejmé najväčšia
sila, ktorej sa dá s dôverou odovzdať, proste rast …rásť…aj rastliny rastú s dôverou a naplno a vôbec sa
nezamýšľajú, či ich raz niekto skosí/zrúbe. Keby s tým počítali, rástli by neurčito….tak divne. Ony rastú
naplno a v dôvere. A keď sú v prostredí, čo ich rešpektuje, podporuje a obdivuje, nechá ich rásť, vedia aj
prejaviť svoju silu. A tak je to so všetkými bytosťami
Telesné a športové výzvy (triatlon), ktoré umelkyňa vedome podstupuje sú bolestivou pripomienkou hľadania rovnováhy medzi telom a dušou, či skôr stále prítomnou túžbou kontrastujúcou s predsudkami spoločnosti o živote ženy (matky) v strednom veku. Aktuálne obrazy akoby prinášali nové príbehy zo životasvätcov (resp. skôr jednej konkrétnej svätice), s novými atribútmi vlastného utrpenia. Džuppovej život sa nám v jej maľbách a kresbách otvára ako príklad hodný nasledovania – prirodzene nie v náboženskom zmysle. Skôr v ojedinelej schopnosti každodenného ponorenia sa do vlastného prežívanie. Jej neustála vôľa skúmať každý milimeter fyzických ako aj mentálnych poryvov, stála láskavá pozornosť venovaná svetu okolo seba, najmä však odvaha nebáť sa posvätiť tie najbanálnejšie momenty života je skutočným posolstvom, ktoré nás neprestáva dojímať svojou živou prítomnosťou.
A je to zložitejšie, ale celkom jednoduché ako vždy…
Aby sa stalo čo sa má stať…
