Lucia Oleňová

Lucia Oleňová (*1992)
vyštudovala maľbu na VŠVU u profesora Ivana Csudaia. Lucia od začiatku štúdia reflektuje v tvorbe prírodné a krajinné štruktúry, ktoré skúma v mnohých rovinách a prístupoch. Hlavným médiom, z ktorého vychádza, je maľba, ktorej sekunduje tvorba plenérnych akvarelov či trojrozmerných objektov. Prácou so šablónami, ku ktorej sa cyklicky vracia, vytvára näjmä veľkorozmerné abstraktné maľby. Evokujú rôzne prírodné procesy ako napríklad pohyb vegetácie, či už vďaka vonkajším poveternostným vplyvom, alebo samovoľným pohybom v podobe rastu, pučenia či rozkvitania. Tieto organické prúdy energie následne premieta do rozsiahlych abstraktných textúr, ale i florálnych motívov.
Tradičné techniky a väčší príklon k realizmu pritom využíva nielen v plenérnej maľbe kompaktných formátov, ale i rozsiahlejších plátien, ako je séria venovaná nerastom a horninám ako krajinotvorným prvkom. Forma budovania obrazu pritom zodpovedá transformačným vplyvom, pôsobiacim na matériu týchto hornín. Ich vrstvenie či prirodzené omieľanie pramienkami stekajúcej vody tak nachádza svoj pendant v použitých výtvarných postupoch.
Reflexia prírody je u Oleňovej úzko prepojená propojená s osobným zážitkom a dialógom, ktorý nadväzuje na konkrétnych miestach. Podobne intímnym prvkom v jej tvorbe je realizácia objektov z orezaných a následne prešitých plátien. Oleňová týmto spôsobom plátna pretvorila za hranicou maľby a v novom objekte ich bez ohľadu na ich pôvodné kvality symbolicky vzkriesila. Toto znovuzrodenie a prispôsobenie sa novej situácii, aké možno čítať v novom živote objektov vzniknutých z malieb i v jej rastlinných sériách, je nielen vnútornou paralelou neustáleho kreatívneho prekonávania obáv, ale najmä sebaobnovovania v rámci živej prírody.