OD NATURA MORTA K VIVA NATURA !

Od Natura morta k Viva natura !
Vystavujúce autorky: Ester Sabik, Dušana Vrbovská, Kristína Záhorová
trvanie výstavy: 11. 6. – 11. 7. 2021
——
Vo výstavnom projekte pre galériu DOT. z názvom Od Natura morta k Viva natura ! by som chcela predstaviť tri autorky: Dušanu Vrbovskú, Kristínu Zahorovú a Ester Šabíkovu
Dve sú maliarky , jedna je fotografka. Dve sú absolventky katedry maľby na Akadémii umenia v Banskej Bystrici, jedna je absolventka katedry fotografie a nových médií na VŠVU v Bratislave. Všetky tri spája téma vzťahu k prírode v hlbokom filozofickom význame, v ktorom má od nepamäti miesto aj človek. Miesto človeka v prírode vnímajú cez jeho krehkú fyzickú schránku, ktorá je svojou podstatou súčasťou sveta prírody.
Dušana Vrbovská maľuje rozklad prírodnin veľmi tradičným staromajstrovským spôsobom. Jej plátna, v ktorých sa snaží vrstvením maľby zachytiť čas, nám môžu pripomínat holandské zátišia 17. storočia, tradičné zamyslenia nad krehkosťou a márnivosťou života- Natura morta.
Jej maľba je precízna, trpezlivá a citlivá, akoby popierala čas, ktorý sa snaží zastaviť a zároveň namaľovať.
Práce Kristíny Záhorovej sú príkladom autorského postupu, ktorý premýšľa úplne od prvého dotyku. Ten jej dotyk! Dotyk jej štetca, ponorenie do farebného tušu, ktorý si sama vyrába z najrôznejších, niekedy úplne nevídaných zmesí prírodných materiálov, zasa pripomína krehký svet staromajstrovských japonských tušových malieb. Názvy veľkoformátových malieb na papieroch sú osobitými básňami.
Ester Sabik a vývoj jej dotyku s témou prírody sa začal v cykle Metamorphosis of beauty. Krehké, pastelové kompozície kvetov, ich pominuteľná krása v analógových fotografiách vyvrcholila do cyklu Back to Aminism, v ktorom Ester prichádza s novou technikou. Pomocou svetla a svetlocitlivého materiálu – podstata fotografie zo začiatkov spred takmer 150 rokmi, zhmotňuje nevídané a zvláštne mikro svety, ktoré nás obklopujú.
Tieto tri mladé autorky som si vybrala pre ich úžasné zaujatie, s ktorým pristupujú k umeleckej práci. Na ich prácach je už teraz v začiatkoch ich umeleckej tvorby vnímateľná hlboká citlivosť a osobné spojenie s tým, o čom a ako vo svojich dielach hovoria.
Ich výtvarný jazyk, hoci sa dá vystopovať jeho minulosť, je na výsosť veľmi súčasný.
Jana Farmanová
——
Dušana Vrbovská
Cyklus malieb je utváraný na základe vzťahu k realite pričom vychádza primárne z potreby pozorovať a skúmať okolitý svet. Tematicky sa dotýka prírody, jej cyklov, premien, zrodu a zániku, krehkosti a zároveň sily bytia (nielen prírody, ale aj nášho vlastného). Nikdy sa nedá povedať, že by niečo bolo živé alebo mŕtve, je to nekonečný kolobeh rodenia, umierania a hnitia, ktorý môžeme vidieť všade okolo nás. Lístie opadne, schne a zhnije, drevo zotlie, no v tomto všetkom sú zároveň prítomné zárodky života. Striedanie ročných období, kedy po zime opäť prichádza jar chápem ako metaforu procesov, ktorými prechádzame my sami.
Ako dlho rastie strom, a ako dlho žije človek? Oproti prírode sme tu len na chvíľu. Jej presah často pociťujem už len pri pokusoch o maliarske zobrazenie. Nejde o technickú zručnosť ani otázku verného napodobňovania reality, skôr o pocit, že je to niečo ďaleko presahujúce ľudské bytie a snaženie. Môžem ju iba vnímať a cítiť z hľadiska nášho ľudského bytia a pokúsiť sa k nej priblížiť práve procesom maľovania. Mojim cieľom je maľbami udeliť pozornosť tomu, čo nás obklopuje, môže sa zdať na prvý pohľad všedné a čo tak často prehliadame. Nasmerovať pozornosť tam, kde väčšinou chýba.
Zaoberám sa maliarskym výskumom zvolenej problematiky, prírodné motívy zaznamenávam v rôznych obmenách v celku, detaile, od konkrétneho až po abstraktné. Rovnako dôležité je pre mňa aj skúmanie a prehodnocovanie vlastných maliarskych možností a limitov. Zaujíma ma najmä hranica medzi uplatňovaním realistického zobrazovania, hľadaním miery voľnosti v maľbe a vlastného autentického prejavu.
***
Kristína Záhorová – Herbár imaginácií (2020)
Herbár je predurčený k zaznamenávaniu informácií a poznatkov o liečivých druhoch rastlín. Herbár imaginácií uchováva vnemy, myšlienky a predstavy, nazbierané v krajine. Tie sú však podrobené určitému odstupu, ktorý je potrebný pre vytvorenie nadhľadu kontempláciou nad prežitými vnemami a následným ukladaním myšlienok do herbára imaginácií.
K miestam v prírode, ktoré sú mi blízke, sa myšlienkami neustále vraciam ako k imaginatívnym krajinám, tie vnímam ako nekonečný mikrokozmos plný žiarivých farieb. Do jednotlivých malieb vkladám svoje myšlienky, ktoré sú inšpirované aj tými najmenšími detailmi z prírodného prostredia. Názvy konkrétnych malieb súvisia s použitými prírodnými materiálmi pri príprave tušov: Pŕhľava a Avokádo, Vtáčí zob I., Fialka voňavá, Hyacint a Fialka.
Za stratu prírody z vnútra každého z nás môže vývin ega. Keď sme ešte deťmi, naše okolie vnímame cez optiku, ktorá sa postupom času stráca vplyvom dospievania. Úprimné vyjadrenie dieťaťa či duševne chorého chápe výtvarný prejav na základe jeho procesu, nie výsledku. Tento úprimný a čistý proces sa snažím počas maľby prežiť a dať tak priestor čo najspontánnejšiemu výtvarnému prejavu.
***
Ester Sabik
postupným návratom späť
ku koreňom nášho spoločného sveta,
skrz ten môj osobný,
som dospela k tvorbe živých obrazov,
obrazov tvorených skúsenosťou,
časom,
svetlom,
organickou hmotou
a elementárnym gestom
skrz moju tvorbu sa snažím klásť a súčasne i odpovedať na otázku o oduševnelosti sveta.
TOgrafia- je konceptom živej fotografie. Stojí medzi analógom a digitálom, medzi maľbou a fotografiou medzi niečím abstraktným a konkrétnym.
TOgrafia je tvorená priamym kontaktom s organickou matériou na svetocitlivom podklade v dlhšom časovom úseku.
Príroda a človek v spolupráci tvoria odtlačok, ktorý je viac než len svetelným dotykom okamihu.
Ide o stret viacerých elementov v konkrétnom čase a priestore, ktorých vzájomné pôsobenie vytvára magický (nelineárny) obraz.
Cieľom mojej práce je nájsť spôsob ako zachytiť hĺbku vzťahu, ktorý pociťujem voči Prírode. Ako aj to, čo vnímam” a kde sa plne stotožňujem s prírodnými národmi v tom, že človek je si rovný s okolitým rozmanitým svetom. Že usporiadanie sveta nestojí na hierarchii systémov, ktoré človek pomenoval a zoradil a kde seba postavil na vrchol tejto pyramídy.
Prírodné národy veria, že božstvo je všade prítomné, je obsiahnuté vo všetkých prvkoch a elementoch, ktoré tvoria náš kozmos-náš svet-nás.
Je to energia vzniku a zániku a ďalšieho vzniku, je to živý kruh.
Toto niečo cítim, o tom sa snažím rozprávať, to som sa pokúšala zachytiť, a tým som sa dostala k TOgrafii, k fotografii tvorenej prerastením plesňou.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.