Events Výstavy

JARMILA SABOVÁ DŽUPPOVÁ / Hubka ako jahodový sorbet

JARMILA SABOVÁ DŽUPPOVÁ  / HUBKA AKO JAHODOVÝ SORBET

Milá Nina,


výstava by sa asi mala volať HUBKA AKO JAHODOVÝ SORBET, lebo naposledy som mala výstavu v Levoči v lete 2020, a tam počas inštalovania som cez námestie chodila na zmrzlinu, na jahodový sorbet a vedľa bolo DMko, a tam som si kúpila špongiu na telo kvôli tomu, že mi pripomínala ten jahodový sorbet. Používala som v roku 2020 a 2021 znak hubky v lunárnom kalendári, na dni, keď je Mesiac v Strelcovi. Ja som sa narodila s Mesiacom v Strelcovi, je to “jazdecká” Luna…….ovplyvňuje boky, bedrá, stehná a žily, a Strelec je zo znamení najvyšším levelom ohňa, to je nádej, cielenie…. Počas dní, keď je Luna v Strelcovi, som akoby najviac doma v takých intuitívnych veciach, lebo Luna je nevedomie, intuícia, tajomstvá, matka, bezpečie a tak. V niekoľkých obrazoch je hubka, ale je skôr v pozadí vecí….. ako očisťovanie, zmývanie… Ani neviem, niečo liečivé…


Jarmila!


Dakujem za Vas mail,

Idem sa tomu venovat


Inak, je Vam jasne, ake som znamenie )


Neviem iný názov….tam v štyroch obrazoch s líškami je stred obrazu hubka……je to akoby vír alebo ohnivý veniec (tá líška) a predtým dávnejšie na minulej výstave v Levoči som kládla do stredu venca ruženín (kameň) a hubka je mäkká verzia ruženínu akoby……..očistné dačo…..láskajúce, väčšinou vo vode umývané zvery (ale nie všetky asi budú na výstave)

Aj ten puding so slamou v dvojplatničkovom obraze je akási verzia ruženínu/hubky ako jahodový sorbet


Jarmila, srdecne pozdravy z Bratislavy zasielam anotaciu*

co je pre Vas dolezite
– v zivote
– v umeni
Zaujima ma, ci sa to nejak lisi a ci to vlastne Vy rozlisujete medzi jedným a druhým…

N




…som vysvetľovala Andrejkovi, keď chrumkal a nepočul ma, že ja nemôžem robiť inú robotu…že síce sa predali v januári dva obrazy a odvtedy nič, ale ja teraz nemôžem dať svoje veci bokom a ísť do nejakej “práce” za peniazmi, lebo to sa nedá nenamaľovať a žiť, to je to prežitie-to namaľovanie….. Keby to bolo niekde odstrčené a neurobené, tak by som do polroka bola na pirulách na psychiatrii. Že je to proste otázka prežitia a zachovania sa. Už ani nie duševného zdravia, teraz už normálne celej bytosti. Teraz už je taký čas, že je to už nedeliteľné….nejaké fyzické zdravie od duševného. Strašne to nejak splynulo. Jedno rastie vďaka druhému, oboma smermi preteká a sa vyživuje. Aj som sa trochu z toho rozplakala, ale on už vie, že kým zabočíme za roh, už sa na niečom inom budeme smiať. 


Pozdravy z Michaloviec

………………………………………..



len to je tajné, to nedávajte do buletinu 🙂



V najnovšej sérii malieb Jarmila Sabová opätovne rozvíja tematiku výrazných
ženských postáv – svätíc, ich konkrétnych atribútov, ale aj zdanlivo nesúvisiacich
rastlinných motívov a živlov (oheň, zem, vzduch a voda). Svet tarotových kariet a ich
znakov sa v jej obrazoch mieša s kresťanskou ikonografiou; odkazy k astrológii
prestupujú štruktúru byzantských ikon. Nie to však plochý a ukričaný ezoterizmus,
ale skôr iné rozmýšľanie o veciach, hľadanie (či tušenie) súvislostí… Sabová skúma
ženský element vo viacerých spojitostiach, uvádza ho do nového kontextu, rozmýšľa
o ňom (sebe) neotrlo, odvážne, no poeticky. Svet opätovne vníma zvláštnou
a fascinujúcou optikou. Cítime, že dospieva – že jej pohľad stráca dievčenskú naivitu
– ostáva však stále autentický a pre nás (preto?) fascinujúci. Jej svätice – Svetlana,
Alica či Lucia sú nám stáročia vzdialené, no pritom ľudsky blízke. Práve toto zdanlivo
vylučujúce sa prelínanie osobného a kolektívneho, všeobecného a veľmi intímneho je
kombinácia, prostredníctvom ktorej nás tvorba Jarmily Sabová smeruje k silnejšiemu
prežívaniu v zásade banálnych zázrakov bežného dňa. (N.G.)


Kurátor výstavy: Nina Gažovičová
Trvanie výstavy: 7. 5. – 29. 5. 2022
DOT. Contemporary, Jurkovičova tepláreň, Bottova 1, Bratislava


Jarmila Sabová Džuppová (*1984, Michalovce)

Študovala na Fakulte umení TU v Košiciach v Ateliéri grafiky a experimentálnej tvorby pod vedením prof. Rudolfa
Sikoru (2002-2010). Autorkine obrazy boli prezentované na viacerých samostatných a skupinových výstavách na
Slovensku a v Českej republike. V roku 2010 sa autorka stala finalistkou ceny Nadácie VÚB, kde získala 2.miesto, 2009 bola finalistkou prestížnej ceny Oskára Čepana. Komisia vo svojom hodnotení ocenila “inakosť“, ktorá diela odlišuje od dominantných tendencií prevládajúcich v súčasnej slovenskej maľbe. V roku 2018 získala v prestížnej výtvarnej súťaži Maľba – Cena Nadácie VÚB, 3.miesto s dielom “Kolotoč zarastený medzi orechom a čerešňou”.