Autorka absolvovala štúdium sochy u prof. Hoffstädtera a maľby u prof. Csudaia na VŠVU. Júlia sa dostala do povedomia predovšetkým veľkoformátovým dielom 7 žltých Tulipánov, vystavený v hoteli Kempinski v Štrbskom plese.
Vďaka vzácnej autorkinej vlastnosti, ktorá spočíva v nenútenom a autentickom spracovávaní námetov, dokáže dielami prehovoriť k širokému spektru divákov aj v dielach, ktoré sa od povestného obrazu odlišujú. Jej osobná pozitivita, životná energia a kladný prístup k životu sa odráža vo všetkých doterajších dielach a nechýba ani v aktuálnej sérii.Na aktuálnej výstave Júlia pracuje v žánri zátišia. Momentálne sa táto téma v pozornosti súčasných maliarov objavuje len zriedka, hoci tento žáner zohrával významnú úlohu v spoločnosti už od 17. storočia. Tým, že reflektuje krásu a symboliku bežných predmetov, nás pozýva zastaviť sa a oceniť často prehliadané detaily každodenného života. Tieto banálne predmety sú pre autorku stelesnením osobných prvkov a stretávala sa s nimi obzvlášť intenzívne počas covidového lockdownu, či už sprostredkovane cez média, internet alebo osobne. Zámerom bolo priblíženie predmetov v novom svetle a ich vizuálne oprostenie od ich zaužívanej funkcie.
Autorka kladie dôraz na hľadanie na pohlaď príjemnej kompozície predmetov. Skrz realistickú maľbu, hľadanie farebných tonalít a textúry predmetov, nás povzbudzuje k hľadaniu výhradne estetických kvalít. Zámerom je transformácia nezáživných a obvyklých predmetov na pútavé diela, zároveň nás však autorka inšpiruje k hlbšiemu porozumeniu veciam, ktoré nás obklopujú denno-denne.Maľby zátišia už od ich vzniku zahŕňali odkazy na kultúrne, spoločenské a historické okolnosti a kontexty danej doby. Vyobrazené predmety tak odjakživa slúžili ako ukazovateľ aktuálnej doby a potrieb. Autorka skrz svoj vlastný výber poukazuje na aktuálne problémy, akými sú napríklad environmentálne a ekologické otázky – dôraz na spotrebu tovarov, služieb, neustále hľadanie nových a rýchlo meniacich sa trendov. Súčasné dianie vo svete, v ktorom sa predmety stávajú symbolmi úspechu, sú však zároveň často efemérne a zamerané na rýchle uspokojenie potrieb a prianí. Navrhnutou kompozíciou a selekciou predmetov sa snaží kultivovať aj bez explicitného zobrazenia ťažkých tém s bezprostredným odkazom dôležitosti zachovania si zmyslu pre humor a odľahčenia aj tých najzávažnejších tém (Paprika – symbol luxusu v lockdown-e).
Druhá séria diel „Krehké kytky“, ktorá je na výstave prezentovaná, je pokračovaním série „Starých ľudí“. Autorka zobrazuje menšinové skupiny obyvateľstva, malé ohrozené skupiny, ktoré vníma ako práve tie najkrehkejšie bytosti. Homosexuáli, malé deti alebo ľudia s nadváhou často čelia predsudkom a z pohľadu autorky sú práve tieto subjekty považované za menej atraktívnu problematiku v maľbe a zaslúžia si pozornosť v citlivejšom svetle v príjemnej a nekonfliktnej vizualite. Júlia sa výstavou a novou sériou diel oprosťuje od tvorby s výraznými štruktúrami a ľúbivými tónmi farieb v nadpočetných objednávkach farebných kvetinových lúk. Pozornosť divákov smeruje k témam, ktoré ju ako autorku napĺňajú a v autorskej tvorbe zaujímajú. Na výstave „Pre jedno slnko kvietok nerastie“ pozýva k inému pohľadu na bežne videné a bežne zaužívané vnímanie predmetov a ľudí okolo nás.
