Lucie Jindrák Skřivánková / Structuralis

Vernisáž výstavy: 25. 1. 2024 o 19.90
Trvanie výstavy: 26. 1. – 25. 2. 2024
Kurátorka: Jana Babušiaková
DOT. Contemporary / Jurkovičova tepláreň, Bottová 1 / Bratislava
———
Lucie Jindrák Skřivánková sa v Bratislave výstavou Structuralis predstavuje úplne po prvýkrát. Pri tejto príležitosti preto predstavuje široký výber z rôznych polôh jej tvorby. Či už ide o maľbu, objekt, textil či svetelnú inštaláciu, kontinuálne v nej rezonuje práca s abstraktnými formami. Práve v nich získava najväčší priestor rôznorodosť štruktúr a povrchov, ktoré sa spolu s farbami stávajú hlavnými výrazovými prostriedkami jej diel.   
Jindrák Skřivánková vychádza z prvotného záujmu o architektúru, v ktorej je práve kombinácia rôznorodých povrchov a materiálov kľúčová. Zaujatie, ktoré začalo pri formách a prácou s umením v architektúre sa silne prejavilo v materiálovej rovine. Do svojich diel totiž integruje stavebné materiály, ako napr. hutné omietkové farby, ponúkajúce širokú paletu kontrastov a prechodov medzi hladkosťou a reliéfnosťou, matnosťou, zrnitosťou či lesklosťou ale aj štruktúrovo bohaté tkané gobelíny, ktoré si v architektúre už tradične nachádzali svoje miesto.   
Zároveň do diel prirodzene zapája technologické postupy, neónové svetlo, či 3D tlač, ktoré spoluvytvárajú zážitok z farieb a textúr. Vďaka tomu sa v rámci diváckej percepcie dostávajú do neustáleho pohybu a zmeny, ktoré podporujú ich haptické vyznenie, vitálnosť a živosť. V abstraktných štruktúrach tak vyvstáva organickosť podobná rastlinným či živočíšnym formám, svojou farebnou a formálnou ľahkosťou a viacznačnosťou však ponúka veľmi široké možnosti čítania. Napriek tomu, že Skřivánkovej práce po materiálovej stránke môžu evokovať prefabrikovanosť, za použitými technickými ale aj ostatnými materiálmi sa skrýva rukodielnosť a práca na mieru – nielen v maliarskom geste a tkaní, ale i v ohýbaní neónových trubíc, ktoré vznikajú špeciálne za účelom autorského zámeru na mieru.   
Jindrák Skřivánková patrí k autorkám, ktoré sú otvorené kooperáciám naprieč odbormi s prienikom do digitálneho či úžitkového umenia. Na výstave v Dot Contemporary Art Gallery predstavuje aj výsledok najnovšej spolupráce s designérom Robinom Fišerom. Socha, pri tvorbe ktorej využili precízne priemyselné technológie, vznikli spojením digitálnej konverzie tvarových návrhov s typickým autorským rukopisom oboch spolupracujúcich tvorcov. Časti sochy vznikli pôvodne v 2D podobe, do výslednej trojrozmernej formy následne vstúpila náhoda najmä vďaka neovplyvniteľnej technike tvarovania nafukovaním. Aj v tomto diele sa dostáva k slovu hra kontrastov medzi hladkým kovovým povrchom a časťami s drsnejšou textúrou.  
Na výstave v Dot Contemporary Art Gallery sú predstavené spoločné prvky a kontrasty základnej umeleckej matérie, ktoré tvoria pútavú tenziu nielen v samotných dielach, ale aj v kompozícii výstavy. Ide o hladkosť a textúru, ktorá je doplnená sekundárnymi kontrastmi rozsiahlych bielych a čiernych podkladových plôch s pastelovými či tmavšími farbami v kombinácii so špecificky výrazným akcentom reflexných odrazových plôch metalickej farby či hladkých nerezových povrchov, ako aj špecifickou „nehmotnou“ štruktúrou neónového svetla. Textúru teda nachádzame v rôznych podobách a kombináciách naprieč výstavou, jej rôznorodosť sa pritom spája do voľne plynúcich celkov, vinúcich sa celou výstavou. Ak by sme si pomohli minimalistickým heslom „to čo vidíte, je to čo vidíte,“ možno tieto podoby abstraktnej maľby čítať nielen skrze čistú radosť z materiálovej a farebnej rozmanitosti, ale i skrze bytostné uvedomenie si špecifickosti všetkých hmôt a prvkov, ktoré nás obklopujú a neustále prekvapujú, vrátane nemateriálnej „štrukturálnosti“ svetla.