Už v názve výstavy sa autor Rastislav Podhorský pohráva s významom slova OPENING, ktoré sa vo svete umenia spája s otvorením výstavy. Okrem odkazu k výstavnej prevádzke totiž upozorňuje na jeden z dôležitých motívov objavujúcich sa v niektorých obrazoch výstavy. Je ním opona, prítomná ako odhaľujúci alebo skrývajúci inscenačný prvok viacerých obrazových kompozícií. Túto hru so slovami, ktoré sú si foneticky a graficky podobné a pritom významovo tak odlišné, by sme mohli prijať za podprahový leitmotív výstavy. Opona ako divadelný prvok svojím spustením či otvorením nielen vovádza do deja, ale aj pripomína, že príbeh, na ktorý sa pozeráme, je umeleckou fikciou. A práve rozmanité hry s významovou nejednoznačnosťou sú u Rastislava Podhorského jednou z „rozprávačských zručností“, ktoré rád vplieta do svojich obrazových príbehov. Navonok bežné motívy, ako kráčajúci, sediaci, pozorujúci alebo ležiaci človek, sú vsadené do situácií, ktoré môžu byť ľahkou groteskou, ale paradoxne aj závažným posolstvom. Je autorom, ktorý rád „varí“ z protichodných ingrediencií, pretože, ako to už mnohí skonštatovali, je mu blízky zmysel pre situačné pnutie, významovú nejednoznačnosť a paradox. Podhorského človek je aj tu (v obrazoch vystavených v DOT Contemporary) zachytený v tých najbežnejších situáciách, avšak reč jeho tela, zvýraznenie zvláštneho detailu či neočakávané gesto vedia z obrazu vystúpiť ako intenzívne okamihy nachádzajúce sa v medzere medzi miznúcou dočasnosťou a nedosiahnuteľnou bezčasovosťou.
V Podhorského obrazoch sa dajú rozpoznať dve nosné témy, ktoré ho od začiatku jeho vstupu na výtvarnú scénu sprevádzajú na ceste maliarskym obrazom. Okrem témy figurálnej maľby je to pestovaný a tvorbou prehlbovaný vzťah k možnostiam maliarskeho jazyka. Je si vedomý miesta maľby v dejinách výtvarného umenia ako média s tisícročnou pamäťou, a preto sa ju snaží rozvíjať v jej tradícii, v disciplíne maliarskeho obrazu postaveného na rukodielnom maliarskom rukopise, a taktiež v uvedomení si prítomnosti prevahy obrazov pretekajúcich digitálnym priestorom. A tu treba zvlášť zdôrazniť, že obrazy Rastislava Podhorského vznikajú v procese maľby. Táto zdanlivá axióma platí u neho do dôsledkov. Maľovanie je dôležitým aspektom jeho práce a výsledného obrazu — ako neustály, v podstate nikdy nekončiaci a len v „zázračnom okamihu“ zastaviteľný proces.
V posledných rokoch sa aktívnou zložkou obrazu, podpisujúcou sa pod výraz maľby, stal maliarsky rukopis. Je oproti minulosti údernejší, expresívnejší, hutnejší, výrazne vystupujúci z plochy obrazu. Neraz sa stane, že vedľa seba sa ocitnú povahovo rozdielne maliarske prednesy vyjadrujúce odlišné povahy zobrazených situácií. A práve táto výrazná štetcová stopa dodáva maľbám Rasťa Podhorského novú maliarsku nástojčivosť, formotvornú kvalitu, ktorá nateraz zásadne vstupuje do vizuálnej a najmä významovej roviny jeho posledných obrazov.
(Beata Jablonská, kurátorka)
______
Mgr. art. Rastislav Podhorský, ArtD. (*1990) sa ťažiskovo venuje figuratívnej maľbe, kresbe, ale je aj príležitostný teoretik a kurátor. Jeho obrazy spája paradoxné spojenie jednoduchosti s nesamozrejmosťou, zaujíma sa o intenzívne okamihy v nepatrných ľudských výjavoch a maliarsky usiluje o skĺbenie otvorenosti maliarskeho procesu s ucelenosťou výsledného obrazu. Vystavoval na mnohých samostatných aj skupinových výstavách: v Los Angeles, Berlíne, Miláne, Prahe, ako aj doma, v Bratislave.V roku 2017 mu vyšla jeho teoretická publikácia Prievozník: O figúrach v umení a ľuďoch v neumení (VŠVU, Slovart).V roku 2021 získal doktorát na základe prakticko-teoretickej práce s názvom Protirečník: Rámce a latentné možnosti vizuálneho umenia. V rokoch 2017-2021 bol vedúcim Ateliéru maľby III. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V súčasnosti vedie Ateliér maliarstva Delta rovnako na VŠVU. V roku 2015 sa stal laureátom ceny VÚB za maľbu pre mladého umelca a nedávno laureátom ceny Nadácie Novum. Jeho tvorba je súčasťou mnohých zbierok vo svete. Žije a tvorí v Bratislave.
Realizované s finančnou podporou Bratislavského samosprávneho kraja.
